SZČO alebo s.r.o.? Porovnanie pre rok 2026
Odvody, dane a administratíva SZČO oproti s.r.o. na konkrétnych číslach pre rok 2026 — kedy sa oplatí ktorá forma.
Publikované 9. 9. 2026 · aktualizované 10. 9. 2026
Založenie a bežná administratíva
Živnosť (SZČO) sa ohlasuje bezplatne elektronicky cez slovensko.sk alebo osobne na okresnom úrade, vybavenie trvá do 3 pracovných dní. S.r.o. sa zakladá spoločenskou zmluvou, zápisom do obchodného registra (súdny poplatok pri elektronickom podaní 150 €) a vyžaduje základné imanie aspoň 5 000 €.
SZČO vedie jednoduchšiu evidenciu (daňová evidencia alebo paušálne výdavky), s.r.o. musí viesť podvojné účtovníctvo a spravidla potrebuje účtovníka od prvého dňa.
Zrušenie živnosti je jednoduché oznámenie, zrušenie s.r.o. je formálny proces (likvidácia alebo výmaz) s vlastnými nákladmi a lehotami.
Daň z príjmu
SZČO (FO) platí 15 % z celého základu dane, ak zdaniteľné príjmy neprekročia 100 000 €. Nad týmto obratom sa uplatňujú progresívne pásma až do 35 % na časť základu nad najvyššou hranicou.
S.r.o. (PO) platí 10 % z obratu do 100 000 €, inak 21 %. Ak si spoločník chce zisk po zdanení vyplatiť ako dividendu, pripočíta sa ešte 7 % zrážková daň a 15 % zdravotné poistenie z dividend (do max. vymeriavacieho základu 91 440 €/rok).
Pri nižších príjmoch preto v čistom spravidla vychádza lepšie SZČO — s.r.o. sa zdaňuje dvakrát (na úrovni firmy aj pri výplate dividendy). Presné porovnanie pre vlastné čísla dá kalkulačka dane nižšie.
Odvody a ručenie
SZČO ručí za záväzky celým svojím majetkom vrátane súkromného, s.r.o. ručí len do výšky nesplateného vkladu (majetok spoločníka je oddelený, okrem prípadov preukázaného úmyselného konania).
Prvý rok podnikania SZČO neplatí sociálne odvody vôbec (platia sa až od druhého roka pri prekročení príjmového limitu) a zdravotné odvody v prvom roku vychádzajú z minimálneho vymeriavacieho základu — presné sumy počíta kalkulačka odvodov.
Konateľ s.r.o. bez pracovnej zmluvy alebo dohody neplatí odvody z výkonu funkcie automaticky — záleží, akým spôsobom si zo svojej firmy vypláca príjem (mzda, dividenda, alebo kombinácia), čo má každé svoj vlastný odvodový aj daňový režim.
Odvody v číslach: čo zaplatí SZČO a čo firma
SZČO platí zdravotné preddavky od prvého mesiaca podnikania — v roku 2026 minimálne 121,92 € mesačne (sadzba 16 % z vymeriavacieho základu, minimálny základ 762,00 €). Sociálne odvody v prvom roku neplatí vôbec.
Od druhého roka závisia sociálne odvody od príjmu za predchádzajúci rok: pri príjme nad 9 144 € vzniká povinné poistenie s minimom 303,11 € mesačne, pri príjme medzi 2 876,90 € a touto hranicou sa od 1. 7. 2026 platí mikroodvod 131,34 €. Minimum spolu s zdravotnými je teda 425,03 € mesačne, pri mikroodvode 253,26 €.
Spoločník s.r.o. z podielu na zisku sociálne odvody neplatí vôbec a konateľ bez mzdy či dohody nemá z výkonu funkcie automatické poistenie — to je hlavná odvodová výhoda s.r.o. Cenou za ňu je, že bez platenia sociálneho poistenia si nebudujete nárok na nemocenské, materské ani dôchodok.
Ak si zo s.r.o. vyplácate mzdu, odvodovo ste na tom podobne ako zamestnanec (zamestnanec aj firma odvádzajú svoju časť), takže samotná právna forma odvody „nezruší“ — mení len to, aké kombinácie výplaty máte k dispozícii.
DPH, obrat a vnímanie klientmi
Obrat pre povinnú registráciu na DPH (50 000 € v kalendárnom roku, resp. 62 500 € jedným dodaním) sa sleduje na osobu — SZČO aj s.r.o. majú rovnaké limity a každá právna forma si svoj obrat počíta samostatne. Rozdelenie tej istej činnosti medzi živnosť a vlastnú s.r.o. len preto, aby sa obrat „rozdelil“, je riziková konštrukcia, ktorú správca dane posudzuje ako zneužitie práva.
Živnostník-neplatiteľ DPH je pre firemných klientov niekedy nevýhodný (nemajú si čo odpočítať), pre koncových zákazníkov naopak výhodný — o 23 % lacnejší pri rovnakej marži. Toto rozhodnutie však nesúvisí s formou podnikania, ale s registráciou na DPH.
Pri väčších B2B klientoch, tendroch a verejnom obstarávaní sa stále stretnete s tým, že s.r.o. pôsobí dôveryhodnejšie alebo je priamo podmienkou. Niektoré činnosti (banky, poisťovacie sprostredkovanie vo vyššej kategórii, energetika) sa navyše bez právnickej osoby vykonávať nedajú — pri regulovanej činnosti si najprv overte, čo pripúšťa príslušný zákon.
Prechod zo živnosti na s.r.o.
Prechod nie je automatický: s.r.o. je nový, samostatný právny subjekt. Živnosť sa neprerobí na firmu — s.r.o. sa založí a živnosť sa buď pozastaví, alebo zruší.
Rozbehnutý podnik (klienti, zmluvy, majetok, zásoby, zamestnanci) sa dá do s.r.o. dostať predajom alebo vkladom podniku podľa Obchodného zákonníka — vtedy práva a povinnosti prechádzajú spolu s podnikom. Toto má daňové aj odvodové dôsledky a je to typická situácia na jednu konzultáciu s daňovým poradcom, nie na improvizáciu.
V praxi býva najjednoduchšie súbežné obdobie: s.r.o. sa založí, nové zmluvy sa uzatvárajú už na ňu, dobiehajúce zákazky sa dofakturujú zo živnosti a živnosť sa potom pozastaví (pozastavenie je bezplatné pri elektronickom podaní a dá sa kedykoľvek zrušiť).
Pozor na odvody v roku prechodu — sociálne poistenie SZČO sa vyhodnocuje z príjmov za predchádzajúci rok, takže povinnosť platiť môže trvať ešte aj vtedy, keď už reálne fakturujete cez s.r.o. Zaniká až pozastavením/zrušením živnosti alebo pri ďalšom ročnom vyhodnotení.
Ako si to prepočítať na vlastných číslach
Krok 1 — odhadnite ročné príjmy a skutočné výdavky. Ak sú výdavky nižšie ako 60 % príjmov, ako SZČO takmer isto vyjdete lepšie na paušálnych výdavkoch (60 % príjmov, maximálne 20 000 € ročne).
Krok 2 — zadajte tie isté čísla do kalkulačky dane na /kalkulacka-dane. Ukáže daň SZČO aj orientačné porovnanie s.r.o. vrátane dividend, takže rozdiel v čistom uvidíte na jednom mieste.
Krok 3 — dopočítajte odvody v kalkulačke odvodov na /kalkulacka-odvodov (prvý rok, mikroodvod alebo povinné poistenie) a k s.r.o. si pripočítajte reálne prevádzkové náklady: účtovníka pri podvojnom účtovníctve, prípadné poplatky za zápisy zmien do obchodného registra.
Krok 4 — k výsledku priraďte netextové faktory: ručenie celým majetkom, typ klientov, plán reinvestovať zisk vo firme. Ak vám rozdiel v čistom vyjde do niekoľkých desiatok eur mesačne, rozhoduje spravidla ručenie a administratíva, nie daň.
Kedy sa čo oplatí — zhrnutie
SZČO: nižšie vstupné náklady, jednoduchšia administratíva, prvý rok bez sociálnych odvodov — vhodné na začiatok podnikania, testovanie nápadu alebo nižšie/kolísavé príjmy.
S.r.o.: oddelené ručenie majetkom, dôveryhodnejšie pôsobenie pri niektorých B2B klientoch a tendroch, výhodnejšie zdanenie pri vyšších ziskoch, ktoré sa v spoločnosti reinvestujú namiesto vyplácania.
Nejde o jednorazové rozhodnutie — bežný postup je začať ako SZČO a pri raste príjmov alebo rizika previesť podnikanie na s.r.o. (tzv. transformácia/vklad podniku).
Zdroje
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (slov-lex.sk)
- Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník — s.r.o. (slov-lex.sk)
- Finančná správa SR — sadzba dane z príjmu
- Sociálna poisťovňa — poistné SZČO od 1. 7. 2026 (mikroodvod)
- VšZP — zmena sadzby poistného a výšky preddavkov od 1. 1. 2026
- Finančná správa SR — Registračná povinnosť pre DPH
Tento článok nie je právne ani daňové poradenstvo, len všeobecný prehľad platný k dátumu aktualizácie vyššie.